MIESTNA ORGANIZÁCIA TRSTENÁ
Členská základňa

Počet členov k 31. 12. 2018:

Dospelí 940
Mládež 55
Deti 111

Náhodný obrázok
DSC00426
Kalendár událostí
<< sep 2020 >>
pusšpsn
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 1 2 3 4
Archív článkov
Najnovšie komentáre

Najdrahšia ryba

Keby Rada SRZ sledovala prehľady úlovkov podľa jednotlivých druhov, uznala by, že bola…
     Úlovky rýb na Orave
rok 2001 2010 rozdiel
pstruh dúhový  108  2 618  +2 510
podustva  425 90 –335
pstruh potočný 321 11  –310
lipeň 302 11 –291
mrena  3 860 11 –3 849
hlavátka 9 1  –8
jalec 425  308 –117

Keby Rada SRZ sledovala prehľady úlovkov podľa jednotlivých druhov, uznala by, že bola chyba zaradiť Oravu č. 1 medzi lipňové revíry. Poškodila tak rybárov, ktorí si musia kupovať ďalšie povolenie, a pomohla kormoránom prezimovať. Orava sa zbytočne zarybňuje násadami lipňa, podustvy a ďalšími rybami, ktoré nemajú lovnú mieru. Kým v roku 2001 sa na Orave ulovilo spolu 7 839 rýb, v roku 2010 už len 3 158, čo je o 4 681 menej. Keby sa nebolo v roku 2010 vysadilo asi 5- až 6-tisíc jedincov pstruha dúhového (Pd) v lovnej miere, úlovky by boli nižšie asi o 5 800 jedincov. Hoci je Orava lipňová voda, za posledných 5 rokov sa ulovilo len 51 lipňov a na zarybnenie sa použila násada v hodnote 37 000 eur. Úlovok jedného lipňa tak stojí vyše 700 eur. Je to asi najdrahšia ryba na svete.Myslím si, že preradenie Oravy medzi lipňové vody je riešením problémov s kormoránmi spôsobom: „Ak chcete mať ryby v Orave, tak si za ne priplaťte.“ Je jednoduchšie zvýšiť členské príspevky a poplatky za povolenia na rybolov, ako sa to stalo v tomto roku, než vymáhať škody od štátu alebo ochranárov.

Milan BÔRIK, Istebné, člen MO SRZ Dolný Kubín

Zarybňovanie Oravy

K príspevku Milana Bôrika treba na úvod poznamenať, že prehľady úlovkov nevyhodnocuje Rada Slovenského rybárskeho zväzu. Problematikou revírovania, evidencie úlovkov a zarybňovania sa zaoberá Odbor tečúcich vôd SRZ.

V súvislosti s pisateľovou kritikou začlenenia časti rieky Oravy medzi lipňové revíry si pripomeňme, že lipňovými vodami sú podľa vyhlášky ministerstva životného prostredia, ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve, prevažne podhorské úseky potokov, riek a sekundárne pstruhové pásma pod vodnými nádržami, vytvárajúce svojím charakterom a kvalitou prostredie na dominantné zastúpenie lipňa. Podľa týchto kritérií je rieka Orava v úseku od ústia do rieky Váh po ústie Raciborského potoka začlenená medzi vody lipňové s výskytom hlavátky ako rybársky revír č. 3-2710-6-1 Orava č. 1.

Chrániť genofond

Treba povedať, že lipeň v súčasnosti nie je dominantným druhom v žiadnom našom rybárskom revíri. To však neznamená, že pri aplikovaní správnych a efektívnych opatrení v rámci rybárskeho hospodárenia nie je možné tento stav dosiahnuť alebo sa aspoň k nemu priblížiť. Navyše je tu povinnosť SRZ chrániť pôvodný genofond rýb. Užívateľ je zo zákona povinný zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho plánu, ktorý schvaľuje ministerstvo a ktorý musí zaručovať ochranu pôvodného genofondu rýb.

Minimálne zarybnenie

O výraznom poklese úlovkov na rieke Orave od roku 2001 vieme a poznáme aj príčiny. Rozhodujúcou bol predačný tlak kormorána v rokoch 2003 až 2006. Vtedy vznikli SRZ na rieke Orave celkové škody v sume 14 miliónov korún a na rieke Váh 15 miliónov korún. Obnovenie populácií rýb je zložitý a dlhodobý proces, ktorý však možno cieľavedome ovplyvňovať prostredníctvom rybárskeho hospodárenia. Miestna organizácia SRZ Dolný Kubín sa rozhodla riešiť situáciu úpravou minimálneho zarybnenia a zarybňovacieho plánu. Celkovo znížila zarybňovanie Oravy násadami lipňa, podustvy a zvýšila zarybňovanie pstruhom dúhovým. V súčasnosti predstavuje minimálne zarybňovanie tohto revíru 60 kilogramov dvojročnej hlavátky, 5-tisíc jedincov ročného lipňa a 1,5-tisíca kilogramov dvojročnej podustvy. Minimálna potreba na zarybnenie revíru Orava č. 1 lipňom však predstavuje 12 500 jedincov s veľkosťou 8 až 12 centimetrov.

Účelové údaje

Opatrenie, ktoré vykonala Miestna organizácia SRZ Dolný Kubín, je preto nesprávne. Populácie prúdomilných druhov rýb vrátane lipňa sú v súčasnosti izolované a prirodzená reprodukcia je nedostatočná. Podpora prostredníctvom systematického a lepšieho zarybňovania je nevyhnutná, napríklad aj využívaním starších násad lipňa, reguláciou rybárskeho tlaku a zvýšením ochrany rýb, neresísk a zimovísk. Tieto opatrenia určite pomôžu zlepšiť stav na rieke Orave. Ako je známe, po dohode s užívateľmi poľovných revírov možno uplatňovať výnimku na lov kormoránov bez limitu. Pýtam sa, ako sa uplatňuje na Orave? Nech si každý zainteresovaný rybár odpovie sám. Suma 37 000 eur, ktorú uvádza autor príspevku Najdrahšia ryba, zrejme predstavuje cenu všetkých násadových rýb, ktorými sa zarybnil rybársky revír Orava č. 1 za päť rokov. Pre krátkosť času pred uzávierkou aprílového PaR nie je možné sumu overiť. Prevažne však išlo o násadu dvojročného pstruha dúhového, ktorú rybári zväčša vylovili, preto je neobjektívne a účelové uvádzať takéto údaje.

Ide aj o zmenu myslenia

Štát pridelil Slovenskému rybárskemu zväzu vo vodných tokoch bezplatný výkon rybárskeho práva. Od koho by sme teda mali vymáhať škodu a akú, pán Bôrik? Problém je v tom, že ministerstvo životného prostredia nevyhodnocuje prostredníctvom Štátnej ochrany prírody pružne situáciu a nezabezpečuje reguláciu premnožených populácií živočíchov. Začiatkom roka sme preto zriadili pracovnú skupinu pod názvom „Lipeň“, ktorej úlohou bude komplexne riešiť nepriaznivý stav početnosti lipňa tymianového v slovenských riekach a zabezpečiť nápravu, o čom budú členovia SRZ a čitatelia Poľovníctva a rybárstva priebežne informovaní. Lipeň tymianový je navyše druhom európskeho významu, preto plánujeme využiť nástroje, ktoré ponúka štát a požiadame o dotáciu na zarybňovanie všetkých lipňových vôd. Na záver si dovolím vysloviť môj osobný názor, že stavy lipňov a ostatných, v minulosti bežných druhov rýb na počty, aké si pamätajú starší rybári, už nebude možné obnoviť. Verím však, že zmenou myslenia ľudí ovplyvňujúcich rybárske hospodárenie v rybárskych revíroch možno výrazne zlepšiť súčasný stav.

Ing. Peter BELEŠ

Zdroj:
http://polovnictvo.pluska.sk/polovnictvo-rybarstvo/rybar/z-nasich-revirov/2012/najdrahsia-ryba.html

Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.