MIESTNA ORGANIZÁCIA TRSTENÁ
Členská základňa

Počet členov k 31. 12. 2018:

Dospelí 940
Mládež 55
Deti 111

Náhodný obrázok
DSC00426
Kalendár událostí
<< sep 2020 >>
pusšpsn
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 1 2 3 4
Archív článkov
Najnovšie komentáre

Malé vodné elektrárne rybári ani ochranári na Orave nechcú

Voda ako zdroj energie slúži ľudstvu odpradávna. Dnes sa čoraz častejšie na vodných tokoch stretávame s malými vodnými elektrárňami (MVE), ktoré majú tento hydroenergetický potenciál využiť.

Ani Orava nestojí bokom a už dnes na jej území funguje 6 malých vodných elektrárni a výstavba ďalších sa už realizuje, alebo je ešte v plánoch výstavby. Nová elektráreň by mala vyrásť do konca tohto roka v Zuberci na Studenom potoku.
V roku 2011 bola v Národnej rade odsúhlasená Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR (HEP) do roku 2030. Tá rešpektuje nariadenia Európskej únie o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, z ktorej pre Slovenskú republiku vyplýva národný cieľ – dosiahnuť do roku 2020 podiel obnoviteľných zdrojov energie z jej celkovej spotreby vo výške 14%. V súlade so spomínanou vládnou stratégiou sa preto vytýčil ambiciózny cieľ: zvýšiť výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach z 250 GWh v roku 2005 na 450 GWh v roku 2015 a s konečným cieľom 850 GWh do roku 2030. Ráta sa aj s oravskými vodami, ktoré boli zahrnuté do technicky využiteľného hydroenergetického potenciálu. Na Orave by tak teoreticky mohlo vyrásť 15 malých vodných elektrárni – v Oravskej Polhore, Rabčiciach, Nižnej, Krivej, Dlhej nad Oravou, Hornej Lehote, Párnici, Kraľovanoch a na ďalších miestach, predovšetkým na toku rieky Orava. Neznamená to však, že tieto elektrárne budú na vodných tokoch aj reálne postavené. „Pri povoľovaní sa zohľadňujú aj iné aspekty, napríklad vplyv na životné prostredie či potreba protipovodňovej ochrany. Napríklad práve rieka Orava je povestná pravidelnými ľadovými povodňami, kde by každá vodná stavba bola v tomto prípade nežiaduca. Slovenský vodohospodársky podnik neudeľuje povolenie na výstavbu, ale každá potenciálna stavba podlieha zákonnému územnému rozhodnutiu a stavebnému konaniu, ktorým predchádza ešte aj proces posudzovania vplyvu na životné prostredie. Hovoriť dnes o tom, koľko MVE sa postaví na rieke Orava by bolo špekulatívne a zavádzajúce,“ hovorí hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavel Machava. Malá vodná elektráreň je momentálne v prevádzke v Dolnom Kubíne pri Florinovom dome a v obci Habovka. Po dve elektrárne nájdeme v Oravskom Bielom Potoku a Podbieli. Najnovší prírastok má vyrásť v Zuberci.

Ekologická pomoc či katastrofa?

Využitie vodnej energie prostredníctvom výstavby malých vodných elektrární sa stretáva na celom Slovensku s odlišnými názormi. Mnohí investori výstavbu obhajujú, robí to aj samotná Koncepcia HEP, ktorá za najdôležitejšie pozitívum považuje využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na výrobu elektrickej energie a považuje to za globálne a dlhodobé opatrenie k znižovaniu negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie. V dokumente sa spomínajú aj negatíva, medzi ktoré patrí zmena prietoku vody v rieke, zmena kvality vody a životných podmienok vodných organizmov, môžu nastať zmeny miestnej klímy a hladiny podzemných vôd. Stanovisko vodohospodárov znie, že každá kilowatthodina elektrickej energie vyrobená z obnoviteľných zdrojov je energiou najlacnejšou. „Slovenský vodohospodársky podnik podporuje túto výstavbu všade tam, kde sú na výstavbu vytvorené vhodné hydrologické a hydrotechnické podmienky v súlade so zákonnými ustanoveniami,“ spresnil P. Machava. Podľa neho každá vodná stavba je určitým zásahom do prírodných pomerov. Záleží však, či pozitívnym alebo negatívnym. „Na mnohých vodných tokoch Slovenska boli už dávno vybudované rôzne hate, ktoré slúžili na čerpanie vody pre rôzne prevádzky, alebo ako pohon starých mlynov. Práve tieto staré bariéry sú z hľadiska migrácie rýb nežiaducou záťažou, ktorú by vyriešili práve energetické profily, teda malé vodné elektrárne. Ich investori musia súčasne dať vybudovať aj rybné koridory, slúžiace na migráciu rýb a vodných živočíchov.“
Oravskí rybári s výstavbou na vodných tokoch nesúhlasia. Jedinou výnimkou sú rekonštrukcie už postavených elektrární, pod podmienkou zlepšenia podmienok pre vodné živočíchy. „Celý HEP je jeden megalomanský nezmysel, to naozaj niekto chce postaviť na každom piatom kilometri každej rieky či väčšieho potoka malú vodnú elektráreň? Myslím si, že o negatívnych javoch výstavby sa môže každý presvedčiť sám. Stačí sa ísť pozrieť na dve elektrárne postavené na Studenom potoku,“ hovorí predseda Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Dolnom Kubíne Marián Sabo, ktorý sa spolu s ostatnými rybármi v Ústí zúčastnili stretnutia za účasti Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR), Štátnej ochrany prírody, Správy Národných parkov a kde vyjadrili svoje negatívne stanoviská. „Jedným zo záverov bol návrh na prehodnotenie HEP. Okrem toho sme takmer rok zbierali podpisy na petíciu „Zachráňme naše vodné toky“, ktorú organizovala Rada Slovenského rybárskeho zväzu v Žiline.“

Na rieke Orava stavať nemožno

Podľa riaditeľa Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava Dušana Karasku treba 15 plánovaných MVE pre región Orava v Koncepcií HEP považovať ako za istý návrh, ktorý je reálny len vtedy, ak sa splnia všeobecne platné podmienky, vrátane ochrany prírody. „Pokiaľ ide o konkrétne lokality na rieke Orave, je zavádzajúce, že sú tam uvedené. Podľa samotnej koncepcie a aj podľa platných právnych predpisov nie je možné na tomto toku malé vodné elektrárne stavať. Predstavujú totiž veľký zásah do tohto územia chráneného podľa medzinárodných, európskych i národných predpisov. Muselo to byť zrejmé aj autorom tohto dokumentu. Takto sú zbytočne zavádzaní investori.“ Podľa Karasku bola koncepcia prijatá aj napriek nesúhlasu Slovenského rybárskeho zväzu a Štátnej ochrany prírody SR. „K všeobecným a najvýznamnejším negatívnym dopadom výstavby MVE patrí bariérový efekt – zabránenie či obmedzenie migrácie najmä rýb a bezstavovcov (rakov), zvýšená úmrtnosť na lopatkách turbín, zmena vodného režimu, vrátane zmeny pohybu riečnych a potočných sedimentov (štrkopieskov), likvidácia brehových porastov a vyrušovanie. Rybochody nikdy nie sú rovnocennou náhradou pôvodného koryta. Tečie tu len zlomok pôvodného prietoku vody, čo už samo o sebe znamená bariéru. Ďalším nebezpečenstvom je ľudský faktor, a to nedodržiavanie prevádzkového režimu. Môže sa stať, že, najmä pri malých prietokoch, cez rybochody netečie takmer žiadna voda,“ dodal. Nespokojným stranám môže oživiť nádej na zlepšenie to, že súčasná vláda Koncepciu HEP analyzuje a plánuje ju prehodnotiť. „V rámci konkrétnych projektov bude ministerstvo životného prostredia veľmi citlivo a prísne posudzovať vplyv na životné prostredie,“ dodal hovorca MŽP SR Maroš Stano. Ako doteraz, bude platiť aj zásadné slovo obcí, ktoré vydávajú územné rozhodnutia k stavbám.

Jozef Gruchalák

Zdroj: oravec.noviny24.sk
http://oravec.noviny24.sk/rozne/3020/Male-vodne-elektrarne-rybari-ani-ochranari-na-Orave-nechcu.html

Print Friendly, PDF & Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.