História
80 ROKOV MO SRZ TRSTENÁ
Pri tejto príležitosti sme v spolupráci s Juraj Kuboš PHOTO & VIDEO spracovali video mapujúce históriu a súčasnosť našich revírov a našej činnosti.
70. rokov MO SRZ Trstená
Publikácia z roku 2006
—
Z našej najstaršej histórie
Opis!
Slovenský Sväz Rybárov – MO Trstená
KRONIKA
1888 – 1936 – 1945
K r o n i k a
Miestnej organizácie Slovenského sväzu rybárov v T r s t e n e j .
Kronika založená dňa 1.1.1960 Kronikár: Tomáš Gálik, učiteľ Trstená.
Úvodom:
Dôležitou zložkou kultúrnej činnosti u Slovenského sväzu rybárov je rybárske kronikárstvo, ktoré spracúva údaje o vývoji našich rybárskych pomerov a to od kapitalizmu k socializmu a takto je i prostriedkom k politickému uvedomovaniu členov rybárskych organizácií. /Zo smerníc KP-SSR v Žiline/.
Táto kronika bola založená na podnet KP-SSR v Žiline na základe smerníc pre vedenie rybárskych kroník KP a MO SSR č. 211-5/1959 zo dňa 12.1.1959. Doteraz sa v našej trstenskej rybárskej organizácii kronika neviedla. Ani z doby pred II. svetovou vojnou niet žiadnych obšírnych písomných písomných záznamov o rybárstve na hornej Orave. Ani pán Murín, lekárnik v Trstenej /teraz už nebohý/, najväčší „vlastník“ rybárskych revírov na Orave nenechal po sebe skoro žiadnych záznamov o vývoji rybárstva na Hornej Orave za I. ČSR. Podrobnejšie písomné správy sú zachované z rokov 1945 a neskoršie, kedy sa zo strany štátu a i zo strany samotných rybárov začala venovať väčšia pozornosť našim vodám a to z dôvodu rozšírenia počtu členstva. Preto i údaje, ktoré sa v tejto kronike dočítate, sú z minulých rokov, zvlášť z pred rokov 1945, zhustené a je ich menej ako z rokov povojnových.
Snahou kronikára je zachytiť v tejto knihe najmä zprávy a údaje o hospodárskom budovaní, o kultúrnom raste členov, o politickom napredovaní a dôležité historické údaje z vlastného prostredia našej rybárskej organizácie. Zprávy sú získavané zo zápisníc výročných členských schôdzí MO-SSR v Trstenej, bývalého Rybárskeho spolku, z ústnych výpovedí hodnoverných členov organizácie a z vlastných postrehov kronikára.
K r o n i k á r.
K r o n i k á r o s e b e :
Narodil som sa 7. Júla 1932 v obci Brezovica, okres Trstená ako najmladší syn z ôsmich detí. Otec bol roľníkom. 1.-5. Triedu ľudovej školy som vychodil v Brezovici, v Trstenej som vychodil I. – VII. triedu gymnázia. Maturoval som na Pedagogickom gymnáziu v Žiline. Som teda povolaním učiteľ. Prvé moje pôsobisko bolo v roku 1951/52 v Zliechove, okres Ilava, potom v Tvrdošíne, okres Trstená, odkiaľ som odišiel na základnú vojenskú službu, z ktorej som sa v roku 1955 vrátil opäť do Tvrdošína. Pred vojenčinou v roku 1952 som sa oženil. V roku 1956 som bol preložený zo školských služieb do ľudovej správy ako inšpektor pre kultúru ONV v Trstenej, v ktorej som zotrval do roku 1960. Teraz po územnej reorganizácii národných výborov nastúpim opäť ako učiteľ na niektorú školu v okrese.
Členom Slovenského sväzu rybárov som sa stal v roku 1957 a to v MO-SSR Trstená. Som tu členom výboru MO-SSR a referentom kultúrno-propagačného odboru. Vedením kroniky som bol poverený výborom našej organizácie v roku 1959. Moje osobné záľuby : kresliť a rybáriť. Moje rodinné pomery: som ženatý a máme jedno dieťa – Tomáša.
Dúfam, že za pomoci ostatných členov našej rybárskej organizácie sa mi podarí v tejto knihe aspoň zpolovice zachytiť život našej organizácie v minulosti a úplne jej súčasný rast. Preto už vopred všetkým spolupracovníkom pri získavaní správ ďakujem.
Tomáš G á l i k, učiteľ
Trstená, 663.
Už v národnej škole sme sa učili, a píše sa o tom vo všetkých vlastivedných, biologických učebniciach, vo vedeckých knihách veľkých antropológov, že človek, skôr než sa naučil poľnohospodárstvu – dochovávať dobytok, pestovať rôzne poľnohospodárske produkty, aby sa nimi uživil, zabezpečoval výživu pre seba a svoju rodinu z toho čo mu poskytovala sama príroda lovil divú zver, chytal vtákov, živil sa ich vajcami, ktoré ukladali do svojich hniezd, zbieral lesné plody a podobne.
Nie menej dôležitý prameň obživy mu poskytovalo vodné zvieratstvo vo vnútrozemí v sladkých vodách, na prímorských pobrežiach zase nevyčerpateľné množstvo morských živočíchov, teda všade vo vode sa mu naskytoval i lov rýb. Avšak bol to lov rýb ako jeden zo zdrojov obživy jednotlivcov, rodín i kmeňov ľudských pokolení a už i preto, že príroda sama bez zásahov ľudskej ruky a umu dávala človeku nevyčerpateľné množstvo obživy, nebolo treba zákonov, aké máme dnes, nebolo pytliakov, pretože každý mal právo obživy, ktorej bolo dosť. Bolo to snáď v provotnopospolnej spoločnosti.
Avšak so vznikom súkromného vlastníctva, vlastníctva pozemkov vzniklo aj rybolovné právo, ktoré v zákonníkoch neskoršie vzniknutých štátov /krajín/ má svoje osobitné miesto, alebo je zahrňované do zákonov o vlastníctve pôdy a pozemkov. A tak v knihe karola rebru : urbárska regulácia Márie Terézie a poddanské úpravy Jozefa II.,vydanej Slovenskou akadémiou vied v roku 1959 sa môžeme dočítať, že už Vladislavov dekrét V. z roku 1504 v ustanoveniach zákonného článku číslo 18 ako aj článok 22 z roku 1729 hovorí o práve poľovky, rybolovu a chytania vtákov ako o výsadách zemepánov.
Teraziánsky urbár v bode VI., §-e 3. úplne rezervoval pre zemepánov právo poľovať na divú zver, chytať ryby a vtákov (venátio, piscatio, aukapio), prevezmúc v tomto smere ustanovenia spomenutého zákonného článku Vladislavovho dekrétu V. Keď šľachta presadzovala tieto zákonné články, uvádzala, že poľovka, rybolov a chytanie vtákov zvádza poddaných k zanedbávaniu poľnohospodárstva a náboženských povinností, a že je teda v hospodárskom a náboženskom záujme poddaných, aby im poľovka a rybolov boli pod trestom zakázané. A to dokonca aj vteda, keď hynuli hladom. Šľachta začiatkom 16. Storočia si takýmto dôvodením zmonopolizovala poľovku a rybolov, lebo podľa jej predstáv predsa všetci, zemepáni i poddaní, nemohli mariť čas poľovaním, ktosi musel aj pracovať. Zdá sa, že osnovatelia tereziánskej urbárskej regulácie si k týmto pohnútkam pripojili aj ďalšie, totiž rezervovať zemepánom poľovku a rybolov ako prameň majetkového zisku. Pokiaľ išlo pri poľovke o skutočné nebezpečenstvo, ako to bolo pri poľovke na vlkov a inú dravú zver, tam boli poddaní vhodnými účastníkmi poľovky. Ale tam, kde poľovka bola zábavou, alebo priamym hmotným ziskom, ako pri poľovke na jelene, srnce, zajace a p., ďalej na bažanty, jarabice, prepelice a podobne, ďalej pri lovení rýb, to všetko podľa zákona mohol iba zemepán alebo ten, komu zemepán tieto práva za dobré árendové prenajal. Táto stránka poľovky a rybolovu v druhej polovici 18. Storočia vystupovala do popredia, a preto bolo treba jej využitie zabezpečiť zemepánom ako výkon ich vlastníckeho práva.
Horeuvedený spôsob rybolovného práva v prospech zemepánov zaisťuje i zákonný článok XXIII., §§ 4. a 5. z roku 1885, podľa ktorého rybolovné právo prislúcha nerozlučiteľne k pozemkovému vlastníctvu, alebo vlastníkovi vodného koryta.
V zmysle tohto zákonného článku vydalo uhorské krajinské ministerstvo vnútra v roku 1888 Zákonný článok XIX o rybolove, vyhlásený v „Országos Törveňytár“ – e 16. Júna roku 1888. Tento zákon taktiež potvrdzuje rybolovné právo vlastníkovi pozemkov a koryta. Tento zákon povoľoval prevádzať rybolovné právo i počas povodní a to majiteľom zaliatych pozemkov, avšak zakázané bolo brániť rybám návrat do koryta pri klesaní hladiny rieky, či potoka. V sporných prípadoch rybolovného práva rozhodoval podžupan /mešťanosta/, pri podaní sťažnosti proti rozhodnutiu mešťanostu – súd. Vykonávanie rybolovu bolo podmienené vystavením rybárskeho lístka opatreného kolkom za 2 zlaté, a pre pomocníkov a robotníkov majiteľa rybolovu musel byť lístok opatrený kolkom za 50 krov. Doba platnosti lístka bola jeden rok. Dozor nad rybolovom boli povinní štátni žandári, policajti, príslušníci právomnocenskej bezpečnosti a financi. Naproti tomu majitelia tokov a majitelia rybolovného práva boli ku kontrole len oprávnení. Zatiaľ čo na otvorených vodách platila v roku doba zákazu lovu jednotlivých druhov rýb, v uzavretých vodách majitelia rybolovného práva mohli chytať ryby časovo neobmedzene ( v uzavretých mŕtvych ramenách riek a v umelých rybníkoch spojených i nespojených s otvorenými vodami). Rozmnožovanie rýb bolo chránené mimo zákazu lovu v dobe ich trenia aj tým, že stále zaliatie priestranstva, hodiace sa pre trenie rýb (trliská) a pre vývin boli vyhlasované za tzv. šetrené priestranstvá – rezervácie.
V hlave III. Zákonného článku XIX./1888 sa hovorí o zákaze lovu rýb: keser obyčajný zubáč, keser lososovitý, šíl skalnatý, mrena, keser vizovitý, keser hladký, ostriež.
Od 1. IV. do 15. Júla trval zákaz lovu lososa a pstruha
Od 1. Marca do 31. Mája trval zákaz lovu hlavátky.
O iných druhoch rýb sa v tomto zákone nehovorí. Avšak pre zabezpečenie udomácnenia nových rybích druhov v krajine mal právo minister orby, priemyslu a kupectva vydať zákaz lovu týchto druhov rýb na dobu troch rokov, a to v tom kraji, v ktorom sa nový druh rýb vyskytol.
Stanovená najmenšia miera jednotlivých rýb, ktoré smel majiteľ rybolovného práva si prisvojiť bola nasledovná :
Keser obyčajný 80 cm Kapor 30 cm
Zubáč 35 cm Keser vyzovitý 50 cm
Hlavátka 54 cm Keser hladký 80 cm
Keser lososovitý 30 cm ……………………………. 100 cm
Šíl skalný 40 cm Vyza 150 cm
Losos 50 cm Mrena 30 cm
Zimnár 25 cm Pstruh 20 cm
Dĺžka týchto rýb merala sa ako dnes, od konca ústneho otvoru po koniec chvosta.
Aj raky boli chránené a to v dobe od 1. Apríla do 15. Mája a predpísaná najmenšia miera lovených rakov bola 8 cm. Avšak za účelom umelého odchovu mohli sa tak raky ako aj ryby všetkých druhov chytať aj v dobe zákazu lovu a nástrojmi, ktoré boli bežne zakázané.
Aby bolo zabezpečené, že sa podmierečné ryby niektorých druhov nevytiahnu z vody, bolo zakázané užívať siete, košiare, vrše a iné náradie, ktorého otvory (oká) merané za mokra boli menšie a užšie ako 4 cm. Stálych zariadení na chytanie rýb nastavených na vodnom toku bolo zakázané užívať len potiaľ, pokiaľ tieto nezaberali viac než polovicu šírky vodného toku. Ak sa takýchto zariadení užívalo viac, museli byť vzdialené od seba najmenej 50 metrov. Používať otrvné látky a výbušniny na chytanie rýb, loviť ryby pred východom alebo po západe slnka, loviť v blízkosti 30 metrov od vodných stavieb (okrem chytania udicou), robiť odjazy za účelom chytania rýb bolo zakázané. Mimoriadne povolenia na lov rýb v zakázanom čase a zakzaným spôsobom mohol vydať jedine minister orby, priemyslu a kupectva. A to v prípadoch, keď išlo o vychytanie dravých alebo plevelných rýb.
Zákon o rybolove ďalej povoľoval majiteľom rybárskych lístkov bez použitia strelnej zbrane ničiť zvieratá živiace sa rybami : vydru, orola kostilomca, orla – rybára, ako aj kačice, volavky a husi, aj keď nemali títo rybári poľovnícke povolenie. Ovšem divinu si nesmeli ponechať. Tá patrila majiteľovi poľovníckeho revíru.
Je zaujímavé to, že na rozdiel od terajších stanov rybárskeho práva, povoľoval zákon z roku 1888 predávanie rýb i jednotlivcami, a to ak sa preukázal odôvodnením obecného úradu o pôvode rýb, mohol prevádzať i predaj rýb chytených v dobe zákazu lovu.
Priestupky spáchané v spojitosti s rybolovom boli trestané značnými sumami. Tak napríklad za lovenie rýb dynamitom alebo otravnými látkami bola pokuta do výšky 200 zlatých. Tá istá výška pokuty bola za rybolov bez povolenia, v dobe zákazu lovu, zakázaným spôsobom. Keď niekto lovil v cudzom revíre, v rezerváciách bol pokutovaný do výšky 100 zlatých. Ak niekto oprávnenej osobe na výkon rybolovu prekážal, alebo chytal podmierečné raky, alebo kto falšoval rybársky lístok musel zaplatiť pokutu do výšky 50 zlatých. Najmenšia pokuta za rybársky priestupok podľa jeho povahy bola 5 zlatých. Ak niekto bol dvakrát do roka trestaný, alebo kto prepožičal neoprávnenej osobe na výkon rybolovu svoj rybársky lístok, alebo ak používal zakázaných nástrojov bol potrestaný odňatím rybolovného práva na dobu troch rokov. Peňažité tresty sa odvádzali zpolovice krajinskému obecnohospodárskemu fondu a zpolovice fondu chudobných tej obce na území ktorej sa priestupok stal. To, bol ovšem len zákon, ktorý kde – kdo obchádzal, ak sa jednalo o chudobu.
Hlava IV. tohto zákona povoľuje organizovanie tzv. „rybárskych spoločností“ (asi podobných nášmu terajšiemu spolku). Tieto spolky boli právnickými osobami v dnešnom slovazmysle. Vyhlasoval ich na požiadanie združených členov podžupan (mešťanosta) a schvaľoval ich minister orby, priemyslu a kupectva, spolu s predostretými ustálenými stanovami , v ktorých nesmela chýbať tá časť, ktorá pojednávala o zvelaďovaní rýb. Hlasovacie právo členov spoločnosti sa vykonávalo podľa majetkovej zainteresovanosti. V stanovách spolku sa určil najmenší stupeň zainteresovanosti. Tí ktorí boli menej zainteresovaní ako bol stanovený najnižší stupeň, mohli svoje hlasy spojiť. V opačnom prípade ich zastupovalo obecné predstavenstvo. I keď ani jeden zainteresovaný nemohol mať viac hlasov nad polovicu všetkých hlasov v spoločnosti, dávala sa tu možnosť rozhodovať o osude spolku niektorým jednotlivcom.
Vedenie spločnosti mal v rukách jej 5-členný výbor na čele s predsedom. Najvyšším orgánom spolku bolo valné zhromaždenie, ktoré sa muselo zvolať aspoň raz do roka. Valné zhromaždenie sa mohlo zvolať na požiadanie tretiny tých členov, ktorí mali hlas. Pri uplatnení hlasovania bolo treba nadpolovičnú väčšinu z dvoch tretín všetkých hlasov spolku.
Zrušenie spolku mohlo sa previesť len na súhlas ministra orby, priemyslu a obchodu. Majetok spolku po vyrovnaní pohľadávok voči iným organizáciám rozdelil sa medzi jeho členov.
Ak spolok majiteľov rybolovného práva neplnil povinnosti v stanovách ustálené, na základe nariadenia ministra orby, priemyslu a kupectva muselo sa dať rybolovné právo v jej vodách do prenájmu na 6 rokov. Prenájom sa dial licitačným spôsobom. Zisk z prenájomného patril majiteľom oprávnenia k rybolovu podľa pomeru ich vodstva.
Ak zoberieme do úvahy, že na území okresu Trstená zavedením tereziánskych urbárov sa vytvorili urbárske obce v Tvrdošíne a v Trstenej, majiteľmi rybolovného práva na vodách terajšieho trstenského spolku Slovenského sväzu rybárov boli: na vodách v trstenskom chotári Spolok bývalých urbarialistov v Trstenej, na vodách v katastri obce Tvrdošín sa o rybolovné právo delili Spolok bývalých urbarialistov v Tvrdošíne a Oravský komposesorát v Oravskom Podzámku ako bývalý zemepán, ktorý vlastnil rybolovné právo na ostatných vodách terajšieho okresu Trstená na základe zákonného článku XIX/1888. Polovičné rybolovné právo na vodách Tvrdošianskeho chotára získal Spolok bývalých urbarialistov od Oravského komposesorátu, ako bývalého zemepána na základe zmluvy, uzavretej medzi týmito dvoma inštitúciami dňa 9. Decembra 1867, podľa 8. bodu ktorej Oravský komposesorát, ako bývalý zemepán s poľným mestom Tvrdošín, respektíve jeho gruntomajiteľmi prevádzali rybolovné právo spoločne v polovičných čiastkách a to aždo roku 1945.(?)
V roku 1 9 1 8
pravdepodobne si chcel niekto prisvojiť rybolovné právo Spolku bývalých urbarialistov v Tvrdošíne na vodách v Tvrdošanskom chotári. Svedčí o tom tá skutočnosť, že Jozef Korbel, obecný richtár, Štefan Vajduliak, predseda Spolku bývalých urbarialistov a ďalší dvaja gruntomajitelia vtedajšej „veľkej obce Tvrdošín“ vyžiadali si od vicišpána Oravskej župy v roku 1918, 13. Februára písomné rozhodnutie ktoré na základe zmluvy s Oravským komposesorátom v roku 1867 potvrdzuje platnosť polovice rybolovného práva na vodách tvrdošanského chotára.
V rozhodnutí sa hovorí, že sa jedná o rybolovné právo na pravom brehu rieky Oravy od hraníc obce Ústie až k hraniciam chotára obce krásna Hôrka a na potoku Oravica od hraníc „ veľkej obce Trstená“ až po vtok do Oravy, ďalej na všetkých prítokoch Oravy a Oravice, pretekajúcich v chotári obce Tvrdošín., a vyplýva z §-u 3. Zákonného článku XIX/1888. Toto je hlavný obsah opisu pôvodného spisu od vicišpána Oravskej župy preložený z maďarčiny. (Viď spis v preklade i originále v prílohe č. 1.).
Evidenciu majiteľov rybolovného práva na Orave viedol vtedajší župný úrad, hlavný župný notár v Turčianskom Sv. Martine, ako to dosvedčuje Základná rybárska kniha bývalej župy Oravskej z 19. Júna 1923, ktorá zhrňuje zmluvy o rybolovnom práve z roku 1917, vyhotovené na základe zákonného článku XIX. z roku 1888. Táto základná rybárska kniha obsahuje vlastníctvo rybolovného práva na Orave podľa jednotlivých okresov.
Podľa uvedenej knihy bolo vlastníctvo rybárskeho práva na vodných tokoch okresu Trstená nasledovné:
- Oravské panstvo :
- Potok Studená od žriedla až po vtok do rieky Oravy a všetky prítoky Studenej v chotároch obcí Zuberec, Habovka, Oravský Biely Potok.
- Všetky potoky v chotári obce Brezovica.
- Potok Jelešňa od žriedla s prítokmi v chotároch obcí Suchá Hora a Hámry po vtok do Čiernej Oravy.
- Čierna a Biela Orava s prítokmi obce Ústie, ďalej Orava a to pravý breh od Ústia po Tvrdošín a oba brehy od Tvrdošína cez chotár Krásnej Hôrky, Nižnej, Podbiela smerom dolu s pokračovaním v dolnokubínskom okrese. K tomu patrili všetky prítoky v chotároch uvedených obcí.
- Všetky potoky v chotári obce Vitanová, Liesek, Zábiedovo a polovičné právo rybolovu vo všetkých riekach a potokoch v chotári obce Tvrdošín. Druhú polovicu rybolovného práva vlastnil Spolok bývalých urbarialistov v Tvrdošíne na základe už spomínanej zmluvy medzi Oravským komposesorátom a Spolkom bývalých urbarialistov v Tvrdošíne dňa 9. Decembra 1867.
- Zemanský komposesorát :
- Orava – pravý breh od Dolného Štefanova po Krásnu Hôrku a Medvedzský potok v chotári obce Medvedzie.
- Hldočin Potok a iné potoky v chotári obce Zemánska Dedina.
- Spolok bývalých urbarialistov
- v TRSTENEJ :
- Čierna Orava po Ústie, Oravica, Zábidovčík, Žiarovčík, Trsteník, Bratkovčík, Vlčí potok, Kovalinec, Predný a Zadný Zimník, Jelešňa, Poloma, Podvoľárka, Chyžník v chotári obce.
V roku 1926 10. Apríla bola v základnej rybárskej knihe bývalej župy Oravskej doplnená klauzula, že toto rybolovné právo patrí Spolku bývalých urbarialistov v Trstenej na základe uzavretia (uznesenia) najvyššieho súdu v Brne (dátum rozhodnutia sa neuvádza).
- v ČIMHOVEJ :
Vlastnili rybolovné právo na potoku Oravica a všetkých prítokoch Oravice v chotári obce Čimhová.
C) v Hornom Štefanove :
Urbárska obec vlastnila Štefanovský potok v chotári obce Horný Štefanov.
- v DOLNOM ŠTEFANOVE :
Urbárska obec vlastnila rybolovné právo na pravom brehu ORAVY a to od Ústia po Medvedzie a Štefanovský potok v chotári obce od Horného Štefanova po vtok do Oravy.
Z uvedenej rybárskej knihy vyplýva, že na niektorých úsekoch Oravy (asi preto, že bola najbohatšia na ryby) vlastnia rybolovné právo viacerí majitelia. Tak napríklad na pravom brehu rieky Oravy od ústia po krásnu Hôrku podieľajú sa súčasne na rybolovnom práve Oravský komposesorát, Spolok bývalých urbarialistov v Tvrdošíne, Dolnom Štefanove a okrem toho nejaký Zemanský komposesorát. Majiteľov teda bolo mnoho a, ako sa to v neskorších rokoch ukázalo, títo sa nestarali o zveľaďovanie rybného hospodárstva, ale každý sa snažil z vody čo najviac vyloviť. Nedovážali sa žiadne násady a tak rýb z roka na rok ubúdalo. Ani nájomníci rybolovného práva, ktorí si ho zadovážili všelijakým spôsobom a machináciami s funkcionármi bývalých ubárskych spolkov, nestarali sa o to, či v budúcnosti v nimi prenajatých revíroch budú ryby alebo nie. Boli presvedčení, že za 6 rokov, na ktorú dobu sa zmluva o prenájme rybolovného práva uzatvárala, predsa len všetky ryby sa vychytať nedajú. Následky takéhoto hospodárenia sa však odzrkadlili až v neskorších rokoch. Spisový materiál z týchto rokov nám dokazuje, že rýb bolo dosť, lebo medzi záujemcami o rybolovné právo, medzi „blahodarnými pánmi“, ako sa medzi sebou titulovali, bola taká rivalita, že častokrát vyostrovala až do súdnych sporov. Ale k tomu sa ešte vrátime, keď si pozrieme ako sa uvádzal do života zákonný článok XIX. z roku 1888 o rybolove a to tá časť zákonníka, ktorá hovorí o vytváraní sa spoločností rybárskych, respektíve rybárskych spolkov.
ZALOŽENIE RYBÁRSKEHO SPOLKU V TRSTENEJ
Je samozrejmé, že taký spôsob ponímania rybolovného práva, aký mali bývalí urbarialisti a súkromní nájomcovia ich rybolovného práva (z vody brať, ale do vody nič nedať) bol by viedol skôr či neskôr k úplnému vykynoženiu rýb v našich tokoch. To si uvedomovali takí milovníci rybárskeho športu, ako Vojtech Török, bývalý učiteľ, teraz povereník zdravotníctva a Ľudovít Handlovič, učiteľ v Trstenej, rybárstvo veľmi subjektívne chápajúci lekárnik v Trstenej MgPh Anton Murín, ktorí dali podnet k založeniu prvého rybárskeho spolku v okrese Trstená v Trstenej. Zo zápisnice zo zakladajúcej schôdze Rybárskeho spolku v Trstenej, ktorá si zaslúži aby som ju doslova opísal v tejto kronike vyplýva, že
Rybársky spolok v Trstenej bol založený 30. Septembra 1936.
Zápisnica
Zo schôdze konanej dňa 30. Septembra 1936 o 4. Hod odpoludnia v Trstenej, za účelom utvorenia Rybárskeho spolku v Trstenej.
———————————————————————————————————————————————————————————————————————————
Prítomní : MgPh Anton Murín, lekárnik
Vojtech Török, učiteľ
MgPh Jozef Gebura, ml., lekárnik
Ľudovít Handlovič, učiteľ
Dr. Gejza Földeš, advokát
MgPh Zoltán Vojtáš
Jozef Gebura, strážmajster
Peter Bolvánsky, úradník
Michal Scheimann, obchodník
Fr. Kasian Potkanovič, rehoľník
Jozef Slanicay, farár
Thomas Belomír, bankový úradník bývalej Slovenskej banky Trstená
Schôdzu zahájil predseda pán Mg.Ph Anton Murín, lekárnik, ad hoc zvolený. Po privítaní prítomných a vysvetlení účelu spolku títo jednohlasne založenie spolku schválili a nasledovalo prečítanie stanov.
Prečítané stanovy boli jednohlasne bez debaty schválené a uznesené, aby boli k úradnému schváleniu. K predostretiu a uhodnoverneniu zmocnení boli pánovia: Vojtech Török, učiteľ a Ľudovít Handlovič, učiteľ.
Potom bolo prikročené k voľbe funkcionárov, všetkými hlasmi boli zvolení pp.
Za predsedu : MgPh Anton Murín, lekárnik
Za podpredsedu: Vojtech Törör, učiteľ
Za tajomníka: MgPh Jozef Gebura, ml., lekárnik
Za pokladníka : Ľudovít Handlovič, učiteľ
Za členov výboru: Jozef Gebura, riaditeľ banky,
Jozef Slanicay, dekan farár,
Michal Scheimann, obchodník
Fr. Kasian Potkanovič, rehoľník
Za náhradníkov : Peter Bolvánsky, prednosta stanice
MgPh Zoltán Vojtáš, lekárnik
Za revízorov účtov : Dr. Gejza Földeš, pravotár
Belomír Thomes, bankový úradník.
Po poďakovaní prítomným predseda schôdzu o 5. hodine odpoludnia zakľúčil.
D.a.h. Podpisy tajomníka, predsedu a uhodnoverovateľov.
–––––––––––––––––––––ooooooooooo––––––––––––––––––––
Táto zápisnica s textom stanov Rybárskeho spolku v Trstenej boli priložené k žiadosti o schválenie založenia spolku úradu:_______________
S t a n o v y
Prvého trstenského rybárskeho spolku z roku 1936.
§ 1. Meno spolku : Rybársky spolok v Trstenej.
§ 2. Sídlo spolku : Trstená /Orava/.
§ 3. Trvanie spolku : ustaľuje sa na neurčitú dobu.
§ 4. Predmet a cieľ spolku :
Zriadenie rybárky v okrese trstenskom, zarybnenie riek a potokov ušľachtilými rybami a udržanie množstva rýb udomácnenie zvláštnych druhov rýb, zveľadenie rybárstva z národohospodárskeho stanoviska, prevádzanie rybačka ako zábavy a športu, prenajímanie k tomuto cieľu potrebných rybárskych práv.
§ 5. Lapanie rýb je dovolené zásadne len udicou pri dodržaní zákonných predpisov. Výbor však môže povoliť aj pohony cieľom vykántrenia škodných a dravých rýb pod dozorom k tomu povereného člena spolku.
§ 6. Členom spolku môže byť každý športový rybár, ktorý je československým štátnym občanom. Členov prijíma výbor. Prijatí členovia obdržia legitimáciu, bez ktorej nie je slobodno rybáriť vo vodách spolkom prenajatých.
§ 7. Práva členov sú : účasť na valnom zhromaždení, voľba funkcionárov a výboru, voliteľnosť. Prevádzanie rybačky vo vodách spolkom prenajatých podľa vyznačenia výborom.
§ 8. Povinnosti členov : každý člen je povinný pri vstúpení raz navždy zaplatiť zápisné a členské príspevky výborom ustálené. Presne plniť zákonné predpisy, ako aj predpisy spolkových stanov.
§ 9. Výbor spolku pozostáva z predsedu, podpredsedu, tajomníka, pokladníka, štyroch výborníkov a náhradníkov, ktorých volí valné zhromaždenie na dobu 6 rokov. Spolok spravuje výbor pod vedením predsedu, ktorý rieši aj spory vzniklé medzi členmi z pomeru spolkového. Proti uzneseniam výboru je prípustné v dobe 15 dní podať odvolanie na valné zhromaždenie, ktoré posledne rozhoduje s konečnou platnosťou. Výbor je uznášania schopný, keď sú prítomní mimo predsedu dvaja členovia. Výbor rozhoduje väčšinou hlasov, v prípade rovnosti rozhodne predseda. Predseda alebo podpredseda zastupuje spolok voči úradom a tretím osobám, tak isto podpisuje všetky písomnosti za spolok s tajomníkom, alebo jedným výborníkom.
§ 10. Riadne valné zhromaždenie má sa vydržiavať každoročne pred dňom 1. Mája a zvoláva ho 8 dní vopred predseda s udaním denného poriadku. Valnému zhromaždeniu vyhradená je : voľba funkcionárov, 2 členov dozorného výboru a zmena stanov, ustálenia a spôsobu rybačky, ustálenie rozpočtu, schválenie účtov a rozpustenie spolku. Mimoriadne valné zhromaždenie zvolá predseda alebo výbor, kedykoľvek to uzná za potrebné, alebo keď to aspoň 10 členov spolku žiada. Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov a je uznášania schopné, keď je prítomné aspoň 8 členov. Keď sa v stanovenú hodinu nedostaví potrebný počet členov, koná sa valné zhromaždenie o hodinu pozdejšie a je schopné právoplatne sa uznášať bez ohľadu na počet prítomných.
§ 11. Výbor má právo, ba je povinný vylúčiť zo spolku tých členov, ktorí po napomenutí svoje príspevky za 15 dní nezaplatia, ktorí nezachovávajú predpisy zákona a spolkových stanov, taktiež ustanovenia výboru, ktorí boli právoplatne potrestaní pre spáchanie trestného činu zo ziskuchtivosti, pre zločin, alebo pre rybársky priestupok, konečne, ktorí rybačku neprevádzajú ako zábavu a šport, ale mäsolovci.
§12. Spolok sa rozíde :
- keď o to bude žiadať 3/4 členov,
- keď zákon nariadi rozpustenie.
V prípade rozídenia spolku obráti sa pozostalý majetok na zaobstaranie násady rýb do vôd okresu trstenského. Ak by spolok v týchto stanovách cieľ a pokračovanie nedodržal, má právo vláda v zmysle bodu IX. Nariadenia bývalého uhorského ministerstva vnútra č. 1508/1875 ďalšie účinkovanie spolku zastaviť alebo tento rozpustiť.
V Trstenej dňa 30. Septembra 1936. MgPh Anton Murín, v.r.
Predseda
Jozef Gebura, v.r.
Tajomník
I keď sa nezachovali zoznamy členov rybárskeho spolku v Trstenej, jednako zo zloženia zakladajúcich členov, ale zvlášť zo zloženia prvého výboru tejto organizácie môžeme usúdiť, aké bolo triedne zloženie členov spolku. Okrem učiteľov nebol zastúpený vo výbore ani jeden robotník, ani jeden roľník. Žeby neboli mali o taký pekný šport, ako je rybačka, záujem? Mali, ale tento šport si vyžadoval zaplatiť rybársky lístok, zakúpiť náradie. A na to vtedy robotník nemohol ani pomyslieť, pretože nezamestnanosť v predmníchovskej kapitalistickej Československej republike nedovoľovala sa robotníkovi ani dosýta najesť. A preto 6-ty § stanov tohto spolku prakticky pre robotníkov neprichádzal do úvahy. Preto pytliactvo, na ktoré sa majitelia rybolovného práva v minulosti tak často sťažovali, vyplývalo v mnohých prípadoch i z hladu detí chudobných rodín nezamestnaných robotníkov, alebo vtedajšou agrárnou politikou zničených roľníkov. Niektorí starší členovia terajšej Miestnej organizácie Slovenského sväzu rybárov v Trstenej ako Viktor Merešš, Alojz Jelenčík z Tvrdošína a ďalší hovoria, že boli napríklad radi, keď sa mohli zúčastniť rybačky aspoň nosením náradia takým rybárom ako bol lekárnik Anton Murín, alebo iní.
Prenajímanie rybolovného práva trstenským rybárskym spolkom.
Z údajov, napísaných na predchádzajúcich stranách tejto kroniky sme sa mohli dozvedieť, žemajiteľmi rybolovného práva v trstenskom okrese boli Oravský komposesorát a Spolky bývalých urbarialistov. Rybársky spolok v trstenej ako novoutvorená organizácia nevlastnila žiadne pozemky ani žiadne vodné toky. Bol odkázaný na prenájom rybolovného práva. Hneď na druhý rok po založení spolku, respektíve na prípravu prvej rybárskej sezóny začalo sa vyjednávanie Rybárskeho spolku v trstenej s Oravským komposesorátom v Oravskom podzámku, ktoré prípisom zo dňa 5. Mája 1937 č. 1085/1937 oznámilo rozhodnutie svojho zasadnutia povoliť Rybárskemu spolku v Trstenej prenájom rybolovného práva vôd v trstenskom okrese, patriacich Oravskému komposesorátu na dobu 6 rokov a to od 1. Júna 1937 do 31. Mája 1943 za ročné prenájomné 1400.-Kč a za podmienok uvedených v prenájomnej zmluve, ktorá k povoleniu bola pripojená. Zmluva veľmi obmedzovala iniciatívu spolku. Tak napríklad nezabezpečovala Spolku možnosť hájenia vôd. Preto sa musel výbor spolku obrátiť na Riaditeľstvo Oravského komposesorátu osobitnou žiadosťou, aby mohol vydať desať povoleniek na lov bielych rýb dražiakmi pre tunajších hájnikov, tzv. rybostrážcov. Povolenie chytať ryby do dražiakov pre týchto ľudí malo podľa názoru členov spolku tú výhodu, že títo svoj sverený revír častejšie navštevovali. Povolenie bolo vydané., a zmluva bola úplná. Vytrvalý pytliak Jozef Serek, mäsiar z Podbiela bol za svoje priestupky viac krát trestaný.
V zmluve si Oravský komposesorát zaistil rybolovné právo v tzv. režijných vodách pre svojich zamestnancov, respektíve pre definitívnych zamestnancov lesných správ /v našom okrese v Habovke/. Lapanie mal povolené prednosta lesnej správy – dvakrát týždenne, vedúci polesia raz týždenne a definitívni zamestnanci správy najviac trikrát ročne. Počet chytených rýb bol obmedzený na 6 kusov za jednu vychádzku k vode, u hlavátok 2 kusy. Za povolenie na chytanie ušľachtilých rýb platili zamestnanci podľa úsekov a doby od 30 až do 700 Kč. Okrem toho za každý kilogram chytených rýb, o čom sa musel viesť záznam, osobitne sa muselo zložiť po 10 Kč. Na chytanie bielych rýb platilo sa za povolenku od 10.- do 200.- korún. Osobitné poplatky za biele ryby sa neplatili.
Za režijné vody boli stanovené tieto rieky a potoky v našom okrese : (lesná správa Habovka) : potok Studená a všetky bočné potoky vtekajúce do Studenej, ďalej potok Oravica od vtoku Čierneho potoka až po prameň so všetkými bočnými potokmi. Na území ( chotári ) bývalej erbárskej obce Tvrdošín bolo rybolovné právo spoločné s bývalými urbarialistami.
Zmluva vstúpila v platnosť 31. Mája 1937 a bola obojstranne zo všetkými podmienkami podpísaná. Ročné nájomné Kč 1400.- bolo splatné vždy rok dopredu. Okrem toho spolok bol povinný platiť prenajímateľovi 0,25 % nájomného v prospech podporného fondu na výchovu dietok lesných zamestnancov. Okrem pozemkovej dane, ktorú platil prenajímateľ, všetky výdavky a smluvné poplatky bol povinný hradiť nájomca, teda rybársky spolok Trstená. Podnájom rybolovu nebol zmluvou dovolený. Vydávanie rybárskych lístkov na ušľachtilé ryby bolo obmedzené ročne na 250 denných lístkov a 50 ks ročných lístkov. Poplatok za lístky stanovil si sám Spolok. Nedovoľovalo sa chytanie pstruhovitých rýb za daždivého počasia. Nájomca bol povinný viesť evidenciu vydaných lístkov denných či ročných a túto predkladať vždy do 15. Marca prenajímateľovi. Príjem z vydaných lístkov ukladala smluva nájomcovi použiť výlučne na zakúpenie rybích násad a to nad množstvo stanovené smluvou. Pohyb stavu a menné zoznamy členstva sledoval sám prenajímateľ zo zasielaných zoznamov. Takisto sledoval rozpočty na jednotlivé roky spolku, uznesenia z valných zhromaždení, vyhradzoval si právo schvaľovať dohliadačov na rybolov, ktorých navrhoval nájomca. Aby bolo zrejmé, že Oravský komposesorát skutočne vykonáva rybolovné právo, zabezpečil si v zmluve právo loviť v prenajatých vodách dva krát do roka. Zmluva bola uzavretá na základe zákona o rybolove a preto zaväzovala nájomcu dodržiavať všetky zákonné ustanovenia o rybolove, ktoré vyplývali z už spomínaného zákona o rybolove z roku 1888.
Zmluva ďalej ukladala spolku každoročne vypustiť 10.000 ks pstruhového poteru, alebo 1.000 ks rôčkov. Aj o tom kde boli násady kladené musel byť upovedomený prenajímateľ. Voda, do ktorej bola násada vypustená, musela byť po dobu dvoch rokov hájená. Ináč to bolo s hlavátkami. Násadu hlavátok ponechal na seba Oravský komposesorát ako nájomca ale si vyhradil lovenie matečných hlavátok. Tak isto si vyhradil pltenie, prievozov, dobývania štrku na prenajatých vodách a to bez náhrady nájomcovi. To isté platilo aj pri škodách akéhokoľvek druhu. Avšak rozkazy dozorčích orgánov prenajímateľa bol povinný spolok a jeho členovia rešpektovať, ako bol povinný oboznámiť o znení uzavretej zmluvy všetkých, ktorým vydával povolenky k rybolovu. Nedodržiavanie zmluvnýchzáväzkov si vyhradil prenajímateľ stíhať súdnou cestou. Ako záruku dodržiavania tejto zmluvy musel zložiť Rybársky spolok obnos rovnajúci sa výške jednoročného nájomného na vkladnú knižku, znejúcu na meno Oravského komposesorátu. V prípade, že by sa bolo súdne dokázalo, že prenajímateľ nie je vlastníkom niektorej z prenajatých vôd, mal spolok nárok na odpis primeranej čiastky celoročného nájomného. Vo všetkých právnych sporoch vzniklých zo zmluvy bolo vyhradené rozhodovať Okresnému súdu v Trstenej.
Zoznam vôd
v ktorých riaditeľstvo Oravského komposesorátu dáva právo rybolovu Rybárskemu spolku v Trstenej do prenájmu na dobu od 1. Júna 1937 do 31. Mája 1943.
Obec : Meno potoka, rieky s uvedením hraníc rybolovu:
Brezovica: Všetky potoky, ktoré tečú cez obecný chotár.
Bobrov : Pravý breh Čiernej Oravy od trstenského chotára po ústiansky chotár.
Hámry : 1. Úsek Oravy v chotári obce
2. Úsek Jelešne v chotári obce
3. Všetky malé potoky v chotári obce
Hladovka : 1. Potok Jelešňa od chotára Suchej Hory po vitanovský chotár
2. Červený potok od chotára Suchej Hory po vtok do Jelešne
Krásna Hôrka: 1. Pravý breh rieky Oravy od Medvedzského chotára po nižniansky chotár, ľavý breh tvrdošianského chotára po nižniansky c
2. Potok mlyncový v chotári obce a potok Slopový.
Liesek : 1. Potok Oravica od mostu niže Vitanovej po trstenský ch
2. Čimhovský potok od prameňa po vtok do Oravice.
3. Liesecký potok od prameňa po vtok do Čimhovského potoka.
4. Potok Jelešňa od hladovského chotára po chotár trstenský.
5. Potok Brezovica od brezovického chotára po vtok do Oravice.
Nižná : 1. Rieka Orava od chotára krásnej Hôrky po podbielanský chotár
2. Všetky malé potoky v chotári obce.
Osada : 1. Čierna Orava od chotára Hámry po Ústianský.
2. Potok Jelešňa od trstenského chotára po vtok do Čiernej Oravy.
3. Ostatné potoky idúce cez obecný chotár.
Suchá Hora : Potok Jelešňa a Stašková od prameňa po hladovský chotár.
Tvrdošín : 1. Ľavý breh Oravy od ústianskeho chotára po chotár Krásnej Hôrky
2. Potok Oravica od trstenského chotára po vtok do Oravy. Na týchto vodách a ich prítokoch v chotári obce polovičné rybárske právo.
Ústie : 1. Biela a Čierna Orava v chotári obce
2. Úsek Oravy v chotári obce
3. Prítoky týchto riek v chotári obce.
Zábiedovo : Zábidovčík od prameňa po vtok do Oravice.
Vitanová : Potok Oravica od vtoku Čierneho potoka po vitanovský most.
Podbiel : Úsek rieky Orava od Nižnianskeho chotára po kilometrovník č. 223.
Nájom rybolovného práva od Oravského komposesorátu sa prvý Rybársky spolok v Trstenej skutočne ujal hospodárenia na prenajatých vodách, ktoré som už na základe zmluvy uviedol. Zmluvná násada mlade bola hneď v roku 1937 vpustená. V roku 1937 previedol spolok skutočne bravúrny kus práce. zadovážil mimo násad v zmluve stanovených dospelú šťučiu násadu. 41 (?) šťúk vo váhe od 200 do 700 gramov vysadili členovia spolku do Čiernej Oravy, aby sa mohol rozšíriť športový lov rýb, aby sa zväčšil počet členov a tým aby sa zväčšil i peňažný príjem spolku na zadováženie násad. Šťuky boli vysadené v úseku trstenského chotára. Šťuky boli označkované číslami: 3,4,5 ďalej 41 až 49, ďalej 50,51,52,53, ďalej 88,89,91,92,93,94,95,96,97,98,99,100,101,102,103,104,105, ďalej 111,112,113,114,115,116,151,152,154,155. Značky boli ukladané na chrbtovú plutvu. Ako záznam o tomto zapúšťaní ukazuje, boli niektoré z týchto šťúk hneď v ten istý rok ulovené ale hneď vpustené naspäť do vody. Pri zozname tejto násady uvádzajú sa mená Vojtech Török, Ľudovít handlovič, Anton Murin, Štefan Bača a Pavel Loškay. Boli to zrejme členovia spolku, ktorí nasádzanie organizovali. Mená pomocníkov sa neuvádzajú, avšak niektorí rybári ako Viktor Merešš z Trstenej (uviesť ďalších …….) sa tejto brigády zúčastňovali. Škoda, že niet žiadnych záznamov o tom, či sa niektoré z týchto šťúk v neskorších rokoch vylovili a akej váhy dosiahli.
Doplnok : 12. Nov. 1936 Murín vysadil do Č. Oravy 1200 šťúk od 15-30 cm.
Spomínali sme, že trstenský rybársky spolok hospodáril len na prenajatých vodách od Or. Komposesorátu. Aby sme videli ako sa prenajímalo rybolovné právo bývalých Urbárskych spolkov, vrátim sa opäť do roku 1936.
Dňa 13. Novembra 1936 tvrdošanskí urbarialisti na svojej valnej hromade dali do prenájmu Rudolfovi Gallasovi okresnému náčelníkovi v Medzilaborciach (rodák z Tvrdošína) za dosť zaujímavých podmienok. Bol mu prenajatý úsek Oravy v chotári obce Tvrdošín (celý), Čierna Orava v ústí a potok Oravica v chotári obce Tvrdošín. Pretože podľa spomínanej zmluvy medzi Rybárskym spolkom v Trstenej a Oravským komposesorátom tvrdošanskí urbári mali na spomenutých vodách len polovičné právo, prenájom bol uzavretý protizákonne. Prenájomnou zmluvou mal pán Gallas Rudolf mať zaručené právo rybolovu na 10 rokov za ročné nájomné 500,- korún. Bola to zrejme dobrá kúpa, keď nájomca dovolil tvrdošanskám urbárom aby mohli na týchto vodách voľne chytať dražiakom , sakmi a robiť pohony na ryby. Avšak na zákrok Oravského komposesorátu ( a podľa zmluvy teda podiel Rybárskeho spolku v Trstenej ) na vodách tvrdošanského chotára nemôžu tvrdošanskí urbári prenajímať a pán Gallas Rudolf sa musel uspokojiť s polovicou tvrdošanských vôd. Tým na rieke Orave od ústia po Krásnu Hôrku nastali piati majitelia: Oravský komposesorát (nájomca Rybársky spolok v Trstenej), Tvrdošanskí urbarialisti, pán Rudolf Gallas z Medzilaboriec, Medvedžanskí urbári a Štefanovskí urbári. Preto rybársky spolok v Trstenej ssnažil sa získaním pána Rudolfa Gallasa za svojho člena dosiahnuť nájom rybačky na tvrdošanských vodách. Dosiahol však na R. Gallasovi jedine to, že menovaný prehlásil písomne, že na Oravici od trstenského chotára po vtok do Oravy bude po dobu 10 rokov vydávať povolenky na rybolov len Rybársky spolok v Trstenej. V zákulisí však spolu s Rudolfom Gallasom vystupoval i jeho brat Vojtech, policajný komisár, ako to zo zachovaných spisov vyplýva. Že osnovateľom tejto spomínanej zmluvy bol pán Vojtech Gallas ukázalo sa v roku 1939, keď po smrti svojho brata Rudolfa sa stal nájomcom rybolovného práva tvrdošínskych vôd.
I keď spisový materiál z obdobia založenia Rybárskeho spolku v Trstenej (roky 1936-37,38) nasvedčuje o bohatšej korešpodencii spolku, nevidieť z nej účasť členstva spolku na rozhodovaní o veciach spolkových. Korešpondencia, adresovaná na MgPh Antona Murína vo veciach spolkových, ako aj jeho odpovede na ňu, nasvedčujú, že on sám rozhodoval o osude spolku.
Zatiaľ, čo zachované zmluvy o prenájme rybolovného práva v okrese Trstená hovoria iba o Tvrdošanských vodách, vodách Oravského komposesorátu a ostatných urbárskach vodách, nezachovali sa zmluvy o prenájme rybolovného práva trstenských bývalých urbarialistov na vodách trstenského chotára. I keď bol vytvorený Rybársky spolok, trstenskú rybačku si ponechal, resp. prenajal sám MgPh Anton Murín, predseda spolku, a to počnúc rokom ……………… Avšak zachovaná zmluva medzi Spolkom bývalých urbarialistov v Trstenej a medzi Antonom Murínom je iba z roku 1942, podľa ktorej nadobudol rybolovné právo na potoku Oravica a jej všetkých prítokoch v trstenskom chotári do roku 1947 za ročné nájomné 600 korún. Hovorí o tom zmluva zo 4. Apríla 1942.
Rok 1942
Činnosť spolkového života tak ako v roku 1941 tak i v roku 1942 obmedzená vojnovými udalosťami. Na jednej strane členovia spolku nemohli sa venovať nehatene rybárskemu športu, lebo sú zaťažovaní inými starosťami. Vykonávanie rybárskeho športu naráža aj na iné ťažkosti so zadovažovaním rybárskych potrieb. Na druhej strane tieto okolnosti zapríčiňujú rozširovanie pytliactva. Zvýšený dozor nad hospodárením na vodách spolku znemožňuje vykonávať i tá okolnosť, že bola zastavená súkromná automobilová premávka. Nedostatočný dozor nad výbušninami na stavbách podporoval rozširovaniu pytliactva. Takisto boli veľké ťažkosti s obstarávaním násad.
Začiatkom roka 1942 mal spolok 41 riadnych členov a 4 čestných členov. Bolo vydaných 32 hosťovských lístkov.
V tomto roku bolo vysadené do vôd 1500 kusov pstruhového poteru. Stav rýb podľa pozorovania členov a hájnikov bol uspokojivý až na stav pstruhov a lipňov. V máji roku 1942 nastalo z neznámych príčin hromadné hynutie pstruhov.
Hájenie vôd sa prevádzalo dvojakým spôsobom: vzájomnou kontrolou medzi členmi spolku a platenými hájnikmi po jednotlivých úsekoch. Výsledok bol päť trestných oznámení za pytliactvo za rok. Hájnikom bolo vyplatené 1650 Kčs.
V tomto roku Rybársky spolok v Trstenej vystúpil zo Sväzu rybárskych spolkov. Ako príčina vystúpenia sa uvádza, že členstvo vo Sväze je dobrovoľné a že Sväz bol so spolkom v spojení len vtedy, keď išlo o urgenciu členského. Členské v roku 1942 bolo 200.- Ks a zápisné 150 Ks.
Rok 1943
Život Rybárskeho spolku sa oživuje – zintenzívňuje už 30. Apríla 1943, kedy sa konalo valné zhromaždenie. V tomto roku končí platnosť zmluvy s Or. Komposesorátom uzavretej v roku 1936. I keď novou smluvou sa spolok zaoberal už v marci, nebola táto vyhotovená a dohodnutá v čase konania valného zhromaždenia, pretože vzhľadom na pokles stavu rýb sa mali niektoré body zmluvy meniť. Pretože od Oravského komposesorátu najímal vody i Rybársky spolok v Dolnom Kubíne, ktorý mal tiež záujem o čo najvýhodnejší nájom rybolovného práva takisto ako Rybársky spolok v Námestove, vopred sa tieto spolky museli dohodnúť na úľavách, ktoré budú od prenajímateľa žiadať. Po dlhých vyjednávaniach nájomná zmluva na rybolov medzi spolkom v trstenej a Or. Komposesorátom súc poopravená bola 4.XII.1943 obojstranne podpísaná. Zmluva bola uzavretá na dobu od 1. Júna 1943 do 31. Mája 1945 za ročné nájomné 1400 Korún. Povoľovala spolku vydať 150 denných lístkov na lapanie pstruhov a lipňom (oproti 250-im lístkom v roku 1936) a 50 denných lístkov na lapania hlavátok. Na biele ryby počet povoleniek nebol obmedziený. Povoľuje sa členovi spolku chytiť ročne 5 hlavátok, jedna vychádzka k vode týždenne. Zmluva ukladá spolku vysadiť 14000 kusov pstruhového a lipňového poteru, 3500 kusov hlavátkového poteru a 20 kg šťučej násady. (Podstatne vyššie ako v roku 1936-1943). Zmluva sa vzťahovala na vody Oravského komposesorátu podľa zoznamu na strane 23. /11-12/ tejto knihy.
Pričlenením poľskej časti Oravy za Slovenského štátu k nášmu okresu, uzatvoril Rybársky spolok v Trstenej s Or. Komposesorátom zmluvu o prenajatí vôd v chotári obcí Jablonka, pekelník, Harkabúz, Bukovina-Podsklie, Sárňa, Orávka, Podvlk, Horná Zubrica, Dolná Zubrica, Dolná Lipnica a Chyžné (obce teraz v Poľskej ľudovej republike). Zásady a jednotlivé body tejto zmluvy sú v podstate zhodné so zmluvou na naše vody. Nájom činil 500,- Kčs ročne po dobu dvoch rokov. Za podmienky vypustenia 5000 kusov pstruhového poteru a 1000 kusov hlavátkového poteru. V rokoch 1943 a 1944 obhospodaroval teda trstenský rybársky spolok asi 100 km vodných tokov.
V roku 1943 má Rybársky spolok v Trstenej celkom 45 členov. Výška členského bola 400 korún oproti 200 korún v roku 1942. Pre nových členov bolo stanovené zápisné 150 korún, ktoré sa platilo pri vstupe do spolku raz navždy. V máji 1943 bolo vysadené členmi spolku 5000 kusov pstruhového poteru, ktoré obdržal spolok z iahní Oravského komposesorátu oproti zaplateniu.
V tomto roku sa ulovilo 125 kg hlavátok, asi 20 kg šťúk, 35 kg lipňov, 44 kg pstruhov a asi 300 kg bielych rýb. Stav rýb všeobecne poklesol oproti predchádzajúcim rokom. Za príčinu sa považovali mrazy, ktoré v rokoch 1941, 1942, 1943 dosahovali až –40 stupňov (?). Druhou príčinou úbytku rýb bolo pytliactvo, ktoré sa v rokoch vojny nesmierne rozšírilo. Treťou príčinou bolo to, že nebola vyriešená otázka majiteľov rybolovného práva. Ako už bolo spomenuté, na niektorých úsekoch boli až traja – štyria majitelia rybolovného práva (úsek Oravy od Ústia po Krásnu Hôrku). Kým jeden prenájomca (rybársky spolok v Trstenej ) hájil vody a staral sa i o násadu do nich, ostatní majitelia (urbárske spoločnosti napríklad v Medvedzí, Štefanove, Čimhovej, Trstenej ) zásadne nechceli spolku prenajať rybolovné právo, ale toto si sami vykonávali. Pri tom nedbali predpisov o hájení a dĺžke vôd a nevysádzali žiadne násady.
Najviac vyskytujúce sa ryby boli : Hlavátka, šťuka, pstruh, lipeň, jalec, mrena, podustva, belica a mentúz. Nemoce u rýb neboli zistené v tomto roku žiadne.
V roku 1943 mal spolok už tlačený vlastný lapací poriadok s uvedením povolených úsekov lovu. Pozoruhodné je, že tento poriadok nedovoľoval chytať pstruhovité ryby za daždivého počasia. ( Viď album príloh kroniky strana………)
Rok 1944 bol príliš rušný na svetové udalosti. Sovietska armáda tlačila nezadržateľne Nacistov na všetkých úsekoch frontu, ktorého dunenie diel sa zo dňa na deň približovalo. V auguste vypuklo Slovenské národné povstanie. A v týchto rušných dňoch, týždňoch a mesiacoch nebolo času na športovú rybačku. Všeobecný nedostatok potravinárskeho a priemyselného tovaru, ale najmä nedostatok rybích násad trstenský rybársky spolok priviedli do úplného odmlčania. Skrátka, na rybačku nebolo času ani pokoja. Len pytliaci, alebo lepšie povedané tí, čo boli hladní využívali všetkých možných prostriedkov na chytanie rýb, ktoré nemal kto hájiť.
Ako v rokoch minulých i v roku 1944 v zime nastali silné mrazy. V februári 1945 napadlo vyše 100 cm snehu. Prudký pokles denných teplôt v marci razom topil sneh a záplavám nebolo konca-kraja. Koncom marca silné juhozápadné vetry zmazali posledné stopy zimy a s týmito stopami mizli i posledné stopy po nemeckých vojskách, ktoré 28. Marca v roku 1945 Červená armáda vyhnala z nášho okresu, z Oravy, aby ich v máji na hlavu porazila v Berlíne, a na Reichstagu vztýčila červenú zástavu.
Prudké boje na území nášho okresu odrazili sa i na našich tokoch, na našich rybách, ktorých spústa sa otrávila od výbušnín, roztopených vo vode, alebo hynula pri výbuchoch delových gúľ, granátov a podobne. V týchto stiesňujúcich chvíľach asi málokto dostal chuť na rybačku.
Opis uskutočnil : Bošanský Jozef, tajomník MO SRZ Trstená dňa 29. Marca 2006.
V opise nie sú gramatické opravy, text zodpovedá textu pôvodného kronikára podľa vtedajšieho pravopisu.