Chyť a pusť dorazilo už aj na dolnú Oravu

Presadením rybolovu, ktorý chyteným rybám vracia slobodu, sa zapíše do histórie ostatná členská schôdza dolnokubínskej rybárskej organizácie. Termín vyňatia schválených úsekov zo štandardného režimu zatiaľ nie je známy.

DOLNÝ KUBÍN/PÁRNICA. Príďte podporiť dobú vec. Chyť a pusť v Párnici (CHaP), len jedno jazero z približne 25, len desať štandov zo stovky, ryba, ktorá nám ostáva. Takto mobilizoval Roman Prílepok kolegov pred výročnou členskou schôdzou miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) v Dolnom Kubíne. Podarilo sa, a nielen v Párnici, ale aj na rieke Orave. „Ďakujem veľmi pekne rybárom, ktorí zahlasovali podľa svojho svedomia,“ napísal na sociálnu sieť Anton Šumský. „Myslím si, že naša organizácia môže ísť príkladom pri podpore zachovania materského genofondu a biodiverzity našich revírov pre ďalšie generácie.“

Mapa párnických rybníkov. Vpravo je označený revír s režimom Chyť a pusť. (zdroj: Párnický rybár)

Určite neprerobíme

Prvý návrh na revír CHaP na jednom z párnických jazier podal Roman Prílepok ešte v roku 2009. Za bolo 54 členov, proti 106. „Obviňovali ma, že ich chcem pripraviť o ryby a že to môžu rovno hádzať peniaze do vody.“ Na ostatnej marcovej schôdzi kolegov presvedčil. Kaprový revír Odstavené rameno Istebné, od bývalej fabriky po príjazdovú cestu na rybníky, je prvým schváleným revírom CHaP v Dolnokubínskom okrese. „S osvetou mi pomohol kolega Michal Sárený,“ hovorí Párničan. „Bola dôležitá o to viac, že počet takýchto revírov v správe zväzu môžeme spočítať na prstoch jednej ruky. Našich rybárov zrejme presvedčil aj príklad Bešeňovej, kde spomínaný režim funguje na troch kilometroch asi štyri roky. Ružomberčania už zarobili na povolenkách približne 17-tisíc eur. Netvrdím, že zarobíme toľko isto. Ale určite neprerobíme. Na podobných revíroch na Slovensku sa cena 24-hodinovej povolenky pohybuje od 7 do 15 eur. Partie kaprárov určite prídu na dlhšie.“

Ochrana pôvodnej Oravy

Revír má rozlohu do troch hektárov. Roman Prílepok považuje za prvoradú ochranu pôvodného koryta rieky Oravy. „Chyť a pusť spomalí jeho zanikanie, a to tým, že sa postupne upravia brehy a štandy, sprístupnia sa nefunkčné prietoky. Určite by bolo potrebné vypíliť náletové dreviny a nahradiť ich ihličnanmi. Upratanie revíru isto prispeje k jeho zatraktívneniu a priláka športových rybárov.“
Výhodou je, že jazero stredom prepletajú ostrovy. „Rybári si nebudú navzájom konkurovať. Nemôže sa stať, že si z jedného brehu na druhý prehodia udice krížom cez seba a budú po sebe pokrikovať, kto je aký hlupák. Toto by sa dialo na Staronovom jazere, ktoré v hlasovaní neprešlo.“

Zdokumentujú obsádku

Kusy, ktoré môžu atakovať trofejné veľkosti, sa v jazere nachádzajú už teraz. „Na hmotnosť 10 kilogramov kapor potrebuje 15 rokov,“ vysvetľuje Párničan. „Amur dosiahne dĺžku 80 centimetrov za šesť rokov. Výsledky preto nemôžeme očakávať okamžite. Celý proces by urýchlil nákup kvalitnej násady. Obsádka rybníka by mala obsahovať 70 percent kaprov. Zvyšok by mal tvoriť amur, lieň, dravce, ako šťuka a zubáč, a sprievodné ryby – pleskáč alebo červenička. Zistiť súčasný stav je jednoduché, stačí dokumentovať chytené ryby.“

Prečo práve Orava

Rieka Orava je lipňovou vodou. Delí sa na štyri revíry. Dolnokubínčania obhospodarujú úsek č. 1, od ústia toku do Váhu v Kraľovanoch až po ústie Raciborského potoka pod Oravským Podzámkom. „Máme na starosti zhruba 26 kilometrov, čo je najdlhší úsek,“ hovorí rybár Tibor Ferjančík z Dolného Kubína. Režim CHaP sa mu podarilo presadiť na dvojkilometrovom úseku od novej lavice na Bysterci po hojdaciu lavicu na Záskalí. Výnimkou je chovný úsek od hojdacej lavice pod Kuzmínovom až po železničný most, kde platí celoročný zákaz lovu. „Dokáže sa tam udržať celá rybia obsádka,“ zdôvodňuje výber lokality. „Pstruh potočný a dúhový, lipeň tymiánový, jalce, podustva severná, mrena severná a dokonca aj hlavátka podunajská, ktorej je v Orave nedostatok. Na dne rieky sa nachádza dostatok štrku, ktorý ryby potrebujú pre prirodzený neres. Je tam menej rybožravých predátorov ako inde a úsek je navyše ľahko kontrolovateľný rybárskou strážou pred pytliakmi.“

Najprv chrániť, potom loviť

„Raz za rok môže každý vystúpiť pred mikrofón a predniesť svoj návrh,“ hovorí na margo členskej schôdze. „Buď vám v hlasovaní prejde alebo nie. Neviem, či som mal šťastie, že v sále sedeli tí správni a uvedomelí rybári, alebo mám v našej organizácii väčšiu podporu, ako som si myslel. Každá minca má dve strany. Vždy sa nájde niekto, kto vás podporí a zase na druhej strane niekto, kto je razantne proti.“

Rád by zmenil myslenie kolegov, ktorí sa snažia uloviť maximálne povolené množstvo rýb za sezónu, no stavia hlavne na mladých. „Čím skôr pochopia význam športového rybolovu, tým viac si začnú budovať vzťah k prírode. Na prvom mieste ju máme chrániť a zveľaďovať, až potom loviť. Tak je to napísane v stanovách Slovenského rybárskeho zväzu. Rybársky tlak na rieku je obrovský. Každý si chce chytiť a privlastniť nejakú rybu, vrátane mňa, tiež som rybár, nie ochranár. Len sa treba zamyslieť nad množstvom a pamätať aj na budúce generácie, aby sa takisto mohli tešiť z úlovkov.“

Viac rýb aj peňazí

Vrátenie ulovených rýb vode má podľa Ferjančíka aj ďalšie výhody.
„Takáto ryba dokáže vyrásť, pohlavne dospieť a rozmnožiť sa, čo určite prispeje k zvýšeniu populácie. Vrátené ryby majú príležitosť vytvoriť generačné stáda, ktoré napríklad u mreny severnej takmer zanikli. V roku 2013 sa u nás nechytila ani jedna mrena, o rok na to štyri, vlani jedna. Pri iných druhoch rýb sa počty úlovkov nerátajú na kusy, ale na kilogramy s trojciferným číslom a u kapra doslova na tony.“ O niekoľko rokov by mohol nový režim priniesť aj finančný efekt. „Ak sa ryba dokáže prírodne rozmnožiť, nebudeme musieť umelo vysádzať toľko rýb a ušetrené peniaze budeme môcť použiť na iné účely.“ Tibor Ferjančík chce v presadzovaní športového rybolovu pokračovať. „Revíry v správe kubínskej rybárskej organizácie majú obrovský potenciál zaradiť sa medzi najnavštevovanejšie na Slovensku. A to nielen členmi zväzu, ale aj zahraničnými rybármi, ktorí sú ochotní zaplatiť ťažké peniaze za krásu slovenskej prírody. Len treba tento potenciál naplno a hlavne správne využiť.“

Dátumy sú predčasné

Hospodár miestnej rybárskej organizácie Anton Šumský dostal za úlohu pripraviť revíry pre Radu SRZ a ministerstvo životného prostredia. To však neznamená, že by reálne spustenie podliehalo ich odobreniu. „Ide skôr o to, či bude tento režim platiť od budúceho roka alebo od nového revírovania, ktoré sa robí raz za tri roky,“ povedal šéf dolnokubínskych rybárov Marián Sabo. Najbližšie revírovanie je naplánované na rok 2017. O vyňatí revíru zo štandardného režimu pod režim bez privlastnenia si úlovku rozhodne ministerstvo. „Akékoľvek dátumy sú preto momentálne predčasné,“ dodal Sabo.

28. mar 2016 o 7:41    LUCIA ŠMIGOVSKÁ

Čítajte viac: http://nasaorava.sme.sk/c/20122349/chyt-apust-dorazilo-uz-aj-na-dolnu-oravu.html#ixzz45XbE7ymH